Zintær
1. Ahoj! Mohl bys ve stručnosti popsat situaci u vás?
Neviem či je momentálna situácia tu nejako špeciálne iná ako inde. Oproti prvej vlne moje deti stále chodia do školy/škôlky a ja chodím do práce, aj keď máme od šéfov nariadený home-office, dostal som výnimku a sedím v práci sám a trochu si to aj užívam. Moja práca je špecifická tým, že ma vkuse niekto vyrušuje, tak aspoň teraz mám čas sa viac sústrediť. Občas pri rannom vstávaní si vravím, že bolo by fajn si doma poležať a neponáhľať sa nikam, ale potom si veľmi rýchlo spomeniem na prvú vlnu ako sme boli doma zavretí, a aj keď aj to malo svoje čaro (pokiaľ je čo do huby), tak som šťastný, že môžeme chodiť do svojich kolektívov, aj keď sa samozrejme o celú svoju rodinu veľmi bojím.
2. Jak se změnila situace ohledně možnosti pořádat, navštěvovat akce a zkoušet se svými projekty?
Žiadne gigs nateraz. Veľmi ale naozaj veľmi sa teším, že som so svojim noisovým projektom počas poklesu pandémie mohol vystúpiť na troch úžasných akciách Hradby samoty, KRAA! festival a Megashit forever fest. Už viac ako rok spievam v kapele NIČITEĽ a na Megashite sme si v tejto zostave dali premiéru, ktorá tuším dopadla dobre. Takže leto bolo ozaj osviežujúce. No a teraz sa môžem zase po nociach hrať s krabičkami, prípadne dumať nad básničkami/textami atď. čo vlastne robím či máme zaracha či nie. Za Ničiteľmi dochádzam do Spišskej novej Vsi, tak uvidíme ako sa budeme vídať počas lockdownu. Kapelu to určite neohrozí. Pokiaľ nebude vyslovený zákaz vychádzania, čo momentálne je, tak za chlapcami zabehnem hneď ako sa bude dať.
3. Co ti pomáhá zvládat situaci?
To je trochu ťažká otázka. Už osem rokov som otec, a teda skoro nikam moc extra pravidelne nechodím. Som zvyknutý byť doma. Dochádzanie na skúšky za Ničiteľmi do SNV a tých zopár vystúpení, ktoré som mal sú pre mňa asi najväčšie kultúrne udalosti v mojom poslednom/ostatnom životnom období. Kultúre som sa ale nevyhýbal, na koncerty som chodieval. Nie na všetko, to by asi ani nešlo, dokonca ani nie na väčšinu, ale chodieval som. Niekedy bolo tých akcií toľko, že človek občas aj na niektorú zabudol. To vnímam ako obdobie kultúrneho blahobytu a naozaj pevne verím, že sa tá doba ešte vráti. Viem si predstaviť to utrpenie pre niekoho, kto bol zvyknutý byť stále niekde vonku. To musí byť ťažké. Uvedomujem si aké ťažké to musia mať prevádzkovatelia klubov, galérií, kaviarní, atď. Prosím vydržte nejako. Neviem ako. Ako to zmysluplne prežiť? Najjednoduchšia (na podmienky) tvorivá aktivita je písanie alebo kreslenie. Dokonca si myslím, že písanie je ešte jednoduchšia, lebo nevyžaduje skoro žiadne extra potreby a dá sa vlastne robiť aj bez písania iba tak, že si človek tie myšlienky iba zapamätá a zapíše iba tie najlepšie. Stačí iba kukať do blba a byť ticho. Potom keď sa dá je dobre si ísť zabehať, na to človek tiež nič extra nepotrebuje. Keď sa nedá, môže len tak podskakovať z nohy na nohu pri dobrej hudbe. Dá sa napríklad popočúvať všetky staré platne. Štrikovať, vyšívať, maľovať,…. Počas minulej karantény som sa trochu niečo naučil zahrať na klavíri, počas dištančnej výuky mojej dcéry Esterky, čo ma asi zase čoskoro čaká zase. Keď pozerám ako sa na mňa mračí basgitara v kúte, tak asi aj ju vezmem do tanca čoskoro.
4. Doporučil bys čtenářům nějaké zajímavé projekty?
Okrem práce, zabávania (a vychovávania) detí, spravovania domácnosti a trocha tej hlukovo-hudobno-literárnej tvorby mi na nič iné čas neostáva. Fakt občas kuknem nejaký film, ale aj to tak, že jeden film pozerám aj dva týždne. Takže neviem. Keď vám bude smutno, zavolajte rodičom. Tí zvyknú človeka povzbudiť, naladiť a zdvihnúť otáčky trochu (v dobrom samozrejme).
